Zaváži len to, čo neumiera a pre nás neumiera to, čo umiera s nami. Zoznam autorových rubrík: filozofické zamyslenia, poézia, duchovno, umenie, portréty blogerov, Duch pôsobiaci v čase, alchýmia varenia, angelológia, história, Súkromné, Nezaradené
Lamed podľa kabaly nesie signatúru Váh, teda Venuše. Tu spomeniem, ľadviny ako venušanský orgán. Podľa Achaba Haidlera tvar písmena Lamed pochádza z bodca na dobytok. Ide tam o poháňanie, ale aj škrabanie opuchov po bodnutí hmyzom,
Našinec si veci dobre spočíta. Mám ako Slovák nejakú budúcnosť? Nebolo by dobré preinačiť sa? Nebolo by dobré pridať sa k mocnejším a vymeniť kultúru i jazyk? Iste, ducha doby treba zachytiť, pochopiť a učiť sa od neho. No treba rozlíšiť čo skutočne tento Duch doby dáva a čo máme prevziať a čo zahodiť. Každá minca má dve strany, každý nôž dve úplne protikladné funkcie ...
Možno všetky prejavy hmoty majú svoj prazáklad v neviditeľnom archetype, ktorý tu na Zemi dostal pozemský šat a to, ako snaží túto hmotu pretvoriť, nazývame vývojom. Samozrejme aj archetyp podlieha vývoju, ale ten už tak ľahko nevysledujeme .... Môžme sa napríklad pýtať, čoho výrazom je agresia, hnev, násilie, vojna, smrť ... Ako sa táto energia mení od niečoho hrubého, po kultivovanejšiu formu, až po niečo, čo akoby už strácalo pôvodný znak, symptómy v ktorých sa prejavuje. Ale to sa v tom najvyššom štádiu až prejaví ozajstný zmysel toho, čo chceme nájsť, teda spomínaný archetyp ....
Západná spoločnosť inklinovala vždy k inému typu spoločnosti ako Východ. Východ, to nie sú len postkomunistické krajiny a Západ nie je zákonite to čo je pokrokové, ale ide o rozdielne kultúry, o rozdielne pohľady na svet. Ale nie je to niečo čo by sa dalo len tak ľahko zmeniť, lebo proste genetika a duševno-duchovné založenie ľudí na Východe a Západe je rozdielne. Teraz myslím hlavne Slovanov a Anglosasov.
Nemecký filozof Hegel videl za svetovým dianím vývoj Svetového Ducha ktorý si náchadza svoje vyjadrenie aj v kultúrach národov. To že v každom období iná kultúra udáva takt svetovému dianiu vidí vlastne aj laik. Grécko-Rímsku kultúru vystriedala anglosaská a podľa Hegela túto vystrieda Slovanská kultúra.
História - mystika - krása - História - mystika - krása - História - mystika - krása - História - mystika - krása -História - mystika - krása - História - mystika - krása - História - mystika - krása - História - mystika - krása -História - mystika - krása - História - mystika - krása - História - mystika - krása - História - mystika - krása - História - mystika - krása - História - mystika - krása - História - mystika - krása - História - mystika - krása -
"Uchovajte si odvahu hľadať pravdu a zmysel života aj za hranicami, ktoré chce vášmu hľadaniu vnútiť teoretický či praktický materializmus. V jadre každého materializmu je strach z ničoty, ktorá tu zostáva, keď je človek odtrhnutý od skutočného zmyslu života. Bez transcedentálna zostáva každá kultúra žalostným poznatkom tak, ako babylonská veža. Nemožno budovať kultúru a odmietať to, čo je kultus - úcta, uctievanie." - Ján Pavol II. Slovákom
Človek žije vo svojej duši a svojou dušou. Aký zmysel má pre nás okolitý hmotný svet? Kĺžeme sa po jeho povrchu, naše zmysli sa ho dotýkajú, ale je pre nás len tým čo si o ňom myslíme. Utvárame si o fyzickom svete mienku, vyvodzujeme z neho zákony a tieto zákony necháme vládnuť nad našimi životmi bezohľadu na konečné poznanie pravdivého. Naše životy sú podriadené tým čo vytryskne z našich duší ako poznanie a čo nakoniec myseľ, náš rozum pretriedi a skatalogizuje.
Nikolaj Alexandrovič Berďajev (*6. marec 1874, Kyjev - † 24. marec 1948, Clamart pri Paríži) bol ruský filozof, náboženský neoromantik, predstaviteľ bohohľadačstva. Pokladajú ho za najznámejšieho ruského filozofa v Západnej Európe.
Morálka nie je žiadnym spoločenským konsenzom, že čo sa kedy komu čo hodilo. Každá doba mala svoju morálku, to si ale neprotirečí s tým že jestvuje objektívna morálka. Objektívny ale neznamená jednoliaty. Nakoniec morálka je technológiu prv k tušeniu a potom i k videniu Božského.
Je veľa náboženstiev a sú medzi nimi rozpory. Rozdielne sú aj náuky u kresťanov. Napríklad Adventisti siedmeho dňa a iní tvrdia že človek nemá večnú dušu, že po smrti nie je nič. A ak bude nejaký posmrtný život, tak až po vzkriesení tela v apokalypse. Iní tvrdia opak. Kto má pravdu?
Stovky rokov po osvietenstve ešte vždy ľudia nechajú na svoju dušu pôsobiť umelecké diela s témou upirizmu či posmrtného života. Teraz napríklad beží na Jojke seriál „Stratené duše". Prečo ešte dnes človeka bavia tieto duchárske témy? A nejde len o to že je tu veľa ateistov, ale že ani cirkví v tom nemajú jasno že ako to s tou dušou ozaj je.
Albert Einstein povedal že zo školy by nemal vyjsť špecialista, ale rozhľadená osobnosť. Keď sa pozrieme napr. na starovekú a aj stredovekú spoločnosť vidíme prísne členenie, kasty. Remeslo sa dedilo a tento princíp bol priam posvätný. Ak chceme byť hospodársky efektívni, musíme rozdeliť ľudí podľa špecializácie a dať im dostatok priestoru na to aby sa čím menej venovali inému ako prehĺbovaniu vlastnej špecializácie. Spoločnosť bola univerzom, ale jednotlivec v nej špecializovaný. Z časti je to tak doteraz, aj keď nastupuje aj niečo iné ...
Keby sme kráčali chodníkom času späť do minulosti, videli by sme čím dalej tým viac do seba uzavreté spoločnosti. V dobách kráľovstiev a ešte predtým kmeňových spoločenstiev bol život zvláštny. Čím ďalej do minulosti, tým viac vidíme ľudstvo ktoré sa triešti do skupín ktoré medzi sebou súperia, zotročujú sa navzájom a vyvražďujú.
Je známe že evanjelistu Lukáša symbolizuje býk. Prečo? Ak je tento symbol prevzatý z astrológie ktorá má pôvod kdesi až v Babylónii, je tu otázka že prečo tento symbol je doteraz používaný. Samozrejme ja proti tomu nič nemám.:-)
Vždy sa hovorí že Sfinga pri Gíze skrýva nejaké tajomstvo. Sú ale tajomstvá ktoré ostávajú utajenými aj po ich odhalení. To preto lebo nie každý je všetkému schopný porozumieť. Nie každý si dokáže pripustiť určité fakty a preto isté veci zostanú pred nami zahalené tajomstvom ...
Osudom človeka je stať sa duchovnom bytosťou. Hovoria o tom celé dejiny, i keď mnohí v nich vidia len to čo vidieť chcú na obraz svojho subjektívneho myslenia.
Svätý Michal archanjel navštívil Michalovce. Veď prečo by aj nie, keď podľa neho nazvali mesto?............................................................................................................................................................................................................................................................................................
To čo grófovia kedysi za Rakúsko- uhorska dali postaviť, to je niekedy jediné čo máme. A čo už nejestvuje, čo už ohlodal zub času, to predsa jestvuje v inej forme aj dnes a to nás aj presiahne ... V zlom či v dobrom.
