reklama

Právo na omyl

Goethe povedal, niečo také, že sa mu viac páčia mladí ľudia, ktorí si idú vlastnou cestou a to napriek tomu, že sa často mýlia, tápu, ako tí, ktorí ani nemajú vlastný názor, aby sa náhodou neblamovali ...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Vidíme to dnes, ako vždy niekto úzkostlivo dbá o ten správny názor u ľudí, bojujeme proti všelijakým druhom propagandy, proti hoaxom a najradšej by sme zriadili nejaké "ministerstvo pravdy". Dá sa porozumieť týmto snahám, ale kiežby ľudia pochopili niečo viac a to je to, že aké užitočné je pre človeka samostatné hľadanie pravdy a dokonca aký užitočný môže byť preňho omyl.
Zviera sa nemýli, teda v rámci svojich pudov, môj pes po výskoku padol na chrbát ako šteňa iba jediný krát, Potom sú stroje.

V istej firme pracovali podľa postupov, kde boli naznačené v symboloch komponenty aké treba použiť, ale nebolo veľa variánt, napríklad často sa opakovalo "A,X,E,D", lebo "A,F,E,D". Pracovník hlavne sledoval, či sa mu tam mení X za F. Ale zriedkavo postup vyzeral takto "A.X,E,D,i". Všimli ste si to malé íčko na konci? V reáli to vyzerá tak, že pracovník monotónne sleduje prácu, monotónnosť vyvoláva stavy so zníženou bdelosťou, proste sa zasníva, zamyslí, zrakom sleduje výrobný postup len tak šablónovite, zhruba. Tri hodiny mu tam beží to isté - "A,X,E,D." Potom sa to zmení a on si to íčko či čokoľvek iné tam na konci nevšimne. A je to omyl a chyba a straty!

A tu prišla firma s nápadom - tlačme postupy vždy s poprehádzanými symbolmi, proste 3 hodiny pôjde "A,X,E,D", ale raz ako "E,A,D,X", potom ako "X,A,D,E", atď. ... Prečo?
No preto, aby pracovník si nenavykol v už aj tak monotónnej činnosti na vytváranie si mentálnych šablón, čím mu poľaví bdelosť, ale naopak, pri každom postupe musí vynaložiť snahu, zbystriť pozornosť, a znova a znova si nanovo čítať čo má vlastne robiť ...

Vidíte? Už aj vo výrobe aspoň z časti prišli na to, že bdelosť, duchaprítomnosť je dobrá a predchádza omylom. Najprv sa síce chybovosť zvýšila, pretože tu bol potrebný návyk na nový spôsob, ale z dlhodobého hľadiska sa rapídne znížila.

Ja viem, že určité záujmy potrebujú automaty, a to aj z ľudí automaty, pretože zostávajú v nízkych záujmoch, ale osudom človeka je niečo iné a to iné dosiahne, alebo bude dosahovať len rozširovaním si svojho vedomia, duchaprítomnosťou. A to predpokladá rôznorodosť a aj možnosť omylu. Človek si vyberá z viacerých možností, ostrí svoj zrak, napína uši, cibrí svoju myseľ.

A preto svet, v ktorom čokoľvek urobíš je to správne, lebo "Veľký brat" má pod kontrolou tvoju myseľ, to čo čítaš, proste všetko, taký svet je iluzórny a nie len preto, že žiaden človek nemôže mať schopnosť poznať pravdu Právd a tak mať ľudí na nitke ako bábky, ale už tá idea je proti realite. Reálne je, že my nie sme konečné (dokončené) bytosti a preto sa len učíme, reálne je, že aj omyl je súčasťou tejto výuky. Dokonca na zle sa vyvíjame, ale o tom potom ...

Veď všetky veľké náboženstvá opovrhujú umelým navodením pohody bez osobnej zainteresovanosti - Pre Gautama Siddhárthu bola vytvorená zlatá klietka komfortu, ale až hľadaním a konfrontáciou so zlom sa stal Budhom, tiež Ježišovi boli Satanom ponúkané iné ľúbivé možnosti ako osud na kríži ... Atď.

Aký iný princíp, ako len ten ktorý kresťanstvo nazýva Satanom, ale týka sa to aj Lucifera, maľuje obrazy Raja bez úsilia, kde je už pre teba všetko pripravené, všetko zariadené, ty nemusíš nič ... Kde je všetko nevhodné vymazané, aby ti to nespôsobilo bibinko, kde koniec koncov ako hovorí klasik - pečené holuby samé padajú do úst. A tam veru nie je ani možnosť omylu.

Kto chce z človeka vychovať bytosť, ktorá by napredovala a samostatnú, nechá naň vplývať v určitej zdravej miere aj negatívne javy, dovolí mu mýliť sa. Možno to neznalých prekvapí, ale snáď všetci svätci katolíckej Cirkvi boli spočiatku neskutočnými hriešnikmi. Hlavne v raných časoch a hlavne ide o tých, ktorí čosi významné aj vykonali. No lebo akú cenu má svätosť, ktorá nebola pokúšaná? Akú váhu má neomylnosť tam, kde nie je možnosť omylu?

Jednoducho so šablónami, že ako žiť, s ministerstvom Pravdy, s "Veľkými bratmi", so špicľami, udavačmi a obmedzením slobody slova a prejavu neexistuje pokrok, to je smrť. Možno hneď nie smrť sveta, také mikroorganizmy budú ešte nejaké milióny rokov existovať, alebo hoci aj potkany, ale čo ľudia? S tým, čo robí človeka človekom a to je bdelé vedomie a istý sklon k univerzálnosti. Nie úzka špecializácia ako stroj či zviera, ale univerzálnosť.

Koľko pádov treba k tomu, aby sa dieťa naučilo chodiť. Koľko treba trafiť vedľa, aby sme konečne zasiahli cieľ. Koľko hoaxov sme museli zverejniť, aby sme nakoniec všetko tak dôkladne preverovali, že sme sa pritom naučili veci, ktoré by sme sa nikdy nenaučili, keby tie hoaxy neexistovali. A koľkým hlúpostiam sme verili, a koľkým ľuďom naleteli. Čo ťa nezabije, to ťa posilní. A život je o tom, áno, aj ochorieme, aj sa tu umiera, pretože tu sa zrejme nehľadá žiadna hmotná pravda. Ale pravda bdelosti, niekto to nazve, že Duchovná pravda. Lebo ono keď vnímame naplno, vtedy naozaj žijeme a vtedy máme záblesky šťastia. Nikdy nie ako podobní strojom, len šablónovito, len s dopredu určeným programom.

Lenže máme tu schizofréniu - výroba chce stroje, ale Nová Kultúra chce nazvyme to - "kult omylov prírody." Schizofrénie sa dejú pri úpadku ducha, ak jednotlivé zložky nejakej duchovnej reality kostnatejú, umierajú a takto sa štiepia. Sú vydané šablóny pre rôzne druhy LGBTI ... Trocha to pripomína vznik zvieracej ríše z archetypu človeka, čo je zamrznutie v určitých stavoch. V Novej Dobe akú si želajú progresivisti, zrejme pohyb k nejakému vyššiemu vedomiu, k zmorálňovaniu, k cnostiam už nebude existovať, jedine zamrznuté štruktúry vo svojich tvaroch. Zmysel života? Kiežby nikoho nenapadol, pretože bude ísť zrejme len o sústredenie sa na pôžitok toho čo práve som, čo práve chcem a pod. Otázka, či by som mohol byť aj niečim iným by zaznela len vtedy, keby bola možná odpoveď, že áno, ale ten iný bude len ten, kto už nikdy nebude chcieť byť niekym iným ...

Niektorí už asi ucítili, že v podstate je to aj o slobode, ale ja predsa len nesúhlasím so slobodou v zmysle ľubovôle, sloboda je vždy len "k čomu" a u mňa k rozšíreniu Ducha, nie samoúčelná. Pripustím zlo, aj omyl, ale len pre viac dobra, rozšírenie vedomia a v podstate pre menej omylov. Proste cesta k neomylnosti vedie jedine cez omyl :-)



 

Jozef Kamenský

Jozef Kamenský

Bloger 
  • Počet článkov:  316
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Zaváži len to, čo neumiera a pre nás neumiera to, čo umiera s nami. Zoznam autorových rubrík:  filozofické zamysleniapoéziaduchovnoumenieportréty blogerovDuch pôsobiaci v časealchýmia vareniaangelológiahistóriaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu