Už génius reči nás približuje k pravde o dobre a zle. Zlo nazývame aj zverskosť a ak chceme naznačiť, že sa ktosi morálne skazil, povieme, že sa zopsul, čo je doslova - upadol na úroveň psa.
Ľudstvo teda odjakživa pokladalo pudové, nevedomé, inštinktívne správanie za úpadkové, teda v podstate za zlo. Zlo proste lezie, zlo je ako had ....
Pudy akoby žili v temnote, zlo je temné ....
Oproti tomuto stojí dobro a ono je svetlé, osvetľuje démonov temnoty a robí ich viditeľnými, vedomými a uchopiteľnými rozumom. A až k tomuto pristupuje sloboda, až teraz sa dá hovoriť o nejakej slobode a aj láske. (sloboda - ľúbosť, čiže láska)
A takto niektoré prúdy chápu aj Krista - on je to vedomie svetla, ktoré presvetľuje tmu, zjasňuje pudy. Obchádzať Krista znamená obchádzať jasné vedomie a zotrvávať v pudoch.
Netreba si ale myslieť, že pud je len to, čo koná zviera, máme tu aj vysoko sofistikovaný pud, ktorý sa tvári ako inteligencia, ale ide vždy len o pud. To sú rôzne mechanické vzorce konania, ktoré síce pôsobia inteligentne, ale nie je tam vedomie, je to zas len strojové. mechanické konanie, niečo ako démon.
Sú ľudia, ktorí tvrdia, že idú za dobrom, ale v podstate nasledujú len určitý vzorec správania, fixnú ideu, nie sú pri tom vedomí a aj to je zlo ....
Zdá sa, že ľudská myseľ je ponorená vo svete ídeí, tam slobodne na ne hľadí, doslova s nimi komunikuje a potom tie svoje náhľady slobodne zvažuje a uplatňuje do telesného života. Toto je dobro, toto je sloboda ....
Zas na druhej strane nejaké pudové nutkanie k činu nemôžem nazývať slobodným a teda ani dobrom.
Pozrime sa na rozdiel medzi požívaním potravy u zvieraťa a u človeka. To u zvieraťa hádam ani popisovať netreba, ale u človeka je to ako?
V ideách si predstavujem zloženie potravy, uvažujem o korení, farbách a to až v umeleckom zmysle ...
Pozdržím si u seba žiadosť a transformujem hu do vkusného prostredia k stolovaniu, úplne tu absentuje oná dravosť, skok obeti na hrdlo, nekonečná chuť zabiť a žrať ... Naopak, pustím si príjemnú hudbu, komunikujem o čomsi, čo ma momentálne napĺňa ... Neprijímam len hmotnú potravu, ale aj čosi nehmotné.
Ale pozrime sa, ako sa aj zo stolovania stáva čosi mechanické - subtílne zopsutie ....
A takto hľaďme na všetko. Zlo je mechanické sledovanie zákona, alebo zo strachu z trestu. Dobro naopak je vedomé prijatie faktu, že povedzme spôsobovať ujmu iným je zlé, ja nekradnem nie preto, lebo sa bojím, že ma zavrú, ale preto, lebo vedome súcitím s iným človekom, bolí ma to, ako by jeho bolelo, keby som ho okradol. Áno, je tam láska. Tieto veci spolu súvisia,musia sa vyskytovať spolu - vedomie, sloboda, láska ....
Ďalej zlo je nasledovanie nejakého náboženstva alebo ideológie nie ako následok vedomého prežitia, ale len preto, že som sa do toho narodil, že je to zvyk, že mám z toho nejaký zisk v zmysle chtíču, chamtivosti a pod.
Môžem teda síce tolerovať niekoho, kto nasleduje prikázania islamu, alebo aj kresťanstva, alebo aj ateizmu, ale ak je to len zvyk a on vôbec tomu nerozumie, len povie, že "Boh tak" povedal, imán tak povedal, vedec tak povedal, Einstein tak povedal, budem to pokladať za ZLO. S tým proste nenarobím nič, pudové nasledovanie čohokoľvek, hoci ide aj o rozumový vzorec, je proste len ZLO, hoci by to hlásala aj veda, aj tak to zostane ZLOM!
No ak chcem byť v tomto dôsledný, zlom je potom aj vnucovanie svetla niekomu, kto by tomu neporozumel ... Tak už som radšej ticho, už budem dobrý .....
