Tvrdá práca ma odnaučila fajčiť

Autor: Jozef Kamenský | 24.8.2011 o 19:20 | (upravené 20.8.2012 o 8:34) Karma článku: 3,87 | Prečítané:  854x

Nie, nebudem sa vystatovať svojou pevnou vôľou; tej v mojom počine bolo málo. Napokon čo to je pevná vôľa? Ak si človek ktorý sa narodil s dobrou kostrou, pevnými svalovými úponmi a hyperaktívnou povahou vyrysuje cvičením nádherné svaly? Alebo ak nadané dieťa ukončí univerzitu s červeným diplomom? No ja si  myslím že pevnú vôľu nájdeme skôr u hlavohrude ktorá sa prinúti dlhodobo starať sa o novorodenca, prípadne ktorá študuje dejiny umenia. Proste pevná vôľa sa akosi týka niečoho čo nerobíme pre zisk, ale potrebuje morálny motív, čo znamená zísť dolu zo svojho predurčenia a postavenia, dolu zo svojho ega a naslúchať niečomu čo je azda len v tušení našich duší.

Veľmi dávno ľudia poslúchali na rozkaz, dnes neposlúchajú ani na pekné slovo. Dnes vládne ľuďom Sloboda a to doslova. Zopár "staroverných" sa ale ešte nájde. Aký motív majú dnes ľudia k tomu aby sa zmenili? Samozrejme nehovorím o túžbe k zmene na sexidol, či boháča. Okrem toho načo by krásny zdravý  mladý človek potreboval prestať fajčiť ak by v tom nebol morálny dôvod?

V mojom vzdaní sa cigarety nebol ani zdravotný problém. A všimol som si že ani u mnohých iných nie sú zdravotné problémy dôvodom prečo odhodiť cigarety,  a to navždy. Naskytla sa mi príležitosť pozorovať až s pocitom akéhosi "pohnutia" a  súcitu jemné dámy s červenými očami ktoré v horúčkách a s diagnózou chrípky usoplene statočne poťahovali svoju sladkú cigaretku. Boli to chvíle praktického poznania, že muži asi nebudú jednoznačne silnejším pohlavím ...

Zosnulá herečka Helena Rúžičková hneď po chemoterapii sa vrátila k cigarete znova, a ja sám som bol svedkom scény keď si chlapík s dierkou v krku a  vyoperovanými hlasivkami zapálil a jeho spoločník počudovane zjajkol - Ty fajčíš?- Chlapík poznačený rakovinou vyfúkol dym a s náznakom úsmevu stručne zašeptal - Teraz už môžem -.

Je málo ľudí ktorí sa zbavia zavislosti zo strachu o svoje zdravie. Ako školákom do nás tlačili osvetu o škodlivosti fajčenia. Premietali nám filmy o ľuďoch za ktorých dýchajú prístroje, hľadeli sme s úžasom na  pľúca fajčiara a ešte mnoho iného odporného nám ukázali po čom by teoreticky nemala byť žiadna šanca aby si vôbec niekto niekedy ešte zapálil. Ja ako dieťa som si myslel že teraz, práve teraz žijeme v dobe, ktorá raz a navždy vymetie cigarety zo Zeme. Nevymietla a ja s mnohými som si zapálil tiež. Motív bol zrejme iracionálny.

Fajčil som až do obdobia kedy som zažil zatiaľ najtvrdšie pracovné podmienky. Vlastne tvrdé pracovné podmienky a  prísna disciplína hlavne čo sa týka dodržiavania prestávok, to všetko bolo predpokladom k tomu aby som prestal fajčiť. Ako?

Na stroji pri linke robíte denne možno tisíce rovnakých pohybov. Presne ako stroj. A rýchlo, rýchlejšie. Nevládzete? Zaspávate na nohách? To je len znakom toho že koniec je ešte ďaleko! Túžobne očakávate prestávku kedy si konečne užijete svoju dávku nikotínu. Vlastne teraz len pre ten jeden cieľ pracujete, pre sladkú cigaretku. Kedy bude prestávka? Desať minút musí stačiť na ďalekú fajčiarku von pri vchode, rýchle šluky a cestu späť. Desať minút musí stačiť na to aby ste sa ráznym krokom presunuly cez  dve obrovské haly, ktorým snáď ani konca nevidno a tam vonku si rýchlo odbavili svoje možno jediné potešenie dňa.

To nie je tak ako keď som kedysi pracoval v reklamke a zapálil si kedy som mal na to chuť. V tejto mojej novej práci bola moja závislosť jednoducho nariadená rovnako ako dodržanie ktoréhokoľvek pracovného nariadenia. Akokoľvek som nenávidel túto byrokraciu ktorá prácu skôr brzdila ako ju uľahčovala, predsa bolo do nej akosi zahrnuté aj fajčenie.

Zrazu sa moja sloboda zapáliť si stala mechanickou a nariadenou činnosťou. "Prestávka!!!" Kolegovia na povel hádžu pracovné pomôcky a rýchlou chôdzou si to mieria na "miesto  rozkoše" a ja s nimi. Trikrát denne, päť-šesť dní v týždni ... Až raz som si povedal: - Dosť!- Nemienim predsa  v istý čas na povel ísť sa venčiť ako pes ktorému dajú obojok a on je ešte tomu rád a preto kýve chvostíkom ...

Samozrejme moje vzdanie sa fajčenia nebolo až takou náhlou revolúciou, že "dosť bolo"; neverte všetkému doslova čo je napísané, pisatelia totiž pre stručnosť a nervy čitateľa zjednodušujú. Môj proces vzdania sa cigarety bol pozvoľný. Prv tu bola vzbura v duši voči neslobode, potom nasledovali pokusy zostať cez prestávku na pracovisku, sem-tam recidívy po ktorých zostala odporná chuť v puse a pocity viny a až za určitý čas sa kolegovia už prestali pýtať že: "Jožku, nejdeš fajčiť?"

Boli aj zlyhania mimo práce keď už som si myslel že fajčenie je za mnou? Bolo jedno zlyhanie. Na návšteve u kamaráta po vypití najakého vína v dobrej nálade kamarát fajčiar ma ponúkol cigaretou. Vedel že už nefajčím, ale pokúšal ma. Videl som to prv ako hlúpe, zapáliť si ako malý chlapec, veď som prestal ... No odpoveď bola predsa len kladná - Vieš, čo? Urobím si test čo to so mnou teraz urobí - A čo to so mnou urobilo? Na druhý deň sa dostavil okrem hlavybôľu z vína  aj pocit viny že som neodolal cigarete. Ale preto aj viem že už mi cigareta nič nehovorí. Tá kamarátova pri víne bola ozaj  posledná. A že keď si vypijem zas? No stalo sa, a nič ....:-)

 

Napadlo ma pridať celkom vtipný klip týkajúci sa fajčenia ale aj pitia. Dúfam že ho pochopia aj tí ktorí nerozumejú Rusky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Správkyňa zatajuje informácie o Bašternákovi, začali ju preto stíhať

Podnet na preverenie prázdneho registra dal denník SME, správkyni hrozí pokuta do 5000 eur.

Dobré ráno

Dobré ráno: Doteraz nedotknuteľný Glváč už znervózňuje aj Smer

Glváč dostal ultimátum od Matoviča.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Glváč by mal nasledovať Šufliarskeho a Lindtnera

Na objasnenie podozrení sa najlepšie čaká mimo funkcie.


Už ste čítali?