Tolerancia a (aj) náboženstvá

Autor: Jozef Kamenský | 14.1.2010 o 19:14 | (upravené 20.8.2012 o 12:34) Karma článku: 2,83 | Prečítané:  754x

Keby sme kráčali chodníkom času späť do minulosti, videli by sme čím dalej tým viac do seba uzavreté spoločnosti. V dobách kráľovstiev a ešte predtým kmeňových spoločenstiev bol život zvláštny. Čím ďalej do minulosti, tým viac vidíme ľudstvo ktoré sa triešti do skupín ktoré medzi sebou súperia, zotročujú sa navzájom a vyvražďujú.

Kmeň Vlka pokladá ľudí z kmeňa Medveďa za menejcenných. A ak člen kmeňa Vlka stretne člena kmeňa Medveďa, pokúsi sa ho aspoň zabiť ak nie zotročiť. Táto "náklonnosť" bola samozrejme obojstranná.

Kráľovstvá viedli k ich rozkvetu Bohovia a zvlášť jeden hlavný. Vtedajší človek chápal že moc množstva Bohov sa ukáže hlavne cez vojnu. To bolo legálne a akceptované. Vlastne boj ríš bol ako boj politických strán.  Kto bol mocnejší, ten mal právo vládnuť a čokoľvek urobiť. Lebo verilo sa že to Boh viedol svoj ľud a Bohovia majú predsa vždy pravdu. Porazených Bohov si víťaz prisvojil. Po víťaznej bitke starovekého národa sa prenášali sochy a modly Bohov porazených do hlavného mesta ríše. Boli porazení, ale zostali Bohmi.

Vlastne takéto "právo silnejšieho" platí až dodnes aj keď je to na inej úrovni. Podstata je ale rovnaká. Ja vyznávam toho "Boha", ty iného a tak  súťažme ktorý vyhrá. A ktorý vyhrá, ten bude vládnuť všetkým ...

Dnes sa hovorí o tolerancii. Mne sa ale zdá že je to len bezzubá mocichtivosť táto "tolerancia".  Lebo ak tolerujeme, znamená to často len že "trpíme" iných a iné zmýšľanie. No predsa sa ukazuje záblesk pravej tolerancie. Tušíme čo  je tento pojem niekde v hĺbke našich duší, ale ak to chceme uplatňovať, habkáme.

Tolerantný nie je benevolentný, nie je ten kto je ľahostajný k inakosti. Samozrejme ani ten kto neubližuje inakosti zo strachu pred zákonom ktorý zakazuje netolerantné zásahy k inakosti. Tolerantným snáď môže byť len ten kto pochopil a uvidel že nad rôznosťou názorov celého spektra človečenstva je niečo čo to všetko zastrešuje, niečo z čoho to "farebné" spektrum vyviera. Tu ma napadá heslo EÚ - "jednota v mnohosti".

Kto chápe stvorenie ako proces v ktorom sú stupne a iné kvality ktoré raz dojdú k cieľu, teda k Najvyššiemu Bohu, ten snáď pohopí i zmysel a pojem tolerancie. Kto sa odhodlá skúmať miesto ktorejkoľvek ľudskej povahy a smeru v ľudskej spoločnosti, ten je na ceste k tolerancii. Lebo taký človek skúma niečo nad čím je ešte niečo zhrňujúce a všeobjímajúce.

Preto sa divím každej snahe ktoréhokoľvek náboženstva vymedzovať sa voči iným. To je ako predkresťanský boj kmeňa proti inému kmeňu. Lenže my sme predsa kresťania a máme Krista - pána démonov, pána všetkých anjelov, všetkých Bohov. My ako kresťania nemôžme povedať že v Bohu niet nič,  čo on stvoril, veď on predsa stvoril napr. hierarchické bytosti: (seraphini, cherubini, troni, domionationes, virtures, potestates, principatus, archangeli, angeli.) Tieto tvorili ďalej ...

Hľadíme na svet ktorý sa nám zdá byť aj v protirečení, ťažko tolerujeme mnohé ... A ak áno, sme k tolerancii prinútený okonosťami. Pravá tolerancia však vyviera jedine z poznania jednotlivosti a náhľadu toho princípom ktorý činí Jednotu v mnohosti. Pre mňa je tým skutočnosť ktorá sa ukrýva za Kristom. No mnohí chvália Krista, ale kto vie čo je tolerancia?  Myslím že kto pochopí zdroj tolerancie, pochopil i Krista.

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?