Dobre rozumieme pocitom slasti telesným, lebo napokon všetci tvrdíme že telo máme všetci podobné. Iné je to so psychikou. Lebo niekde dnu v sebe sme oddelení od ostatného sveta, niekde vo vnútri prežívame vlastnú individualitu. Táto naša individualita pozná „svoje“ slasti a na počudovanie, nemusia byť telesné . Dokonca je to tak, že čím viac sa akoby v sebe oddiaľujeme telesnosti, ktorú máme spoločnú s ostatnými, tým viac nás baví úroveň intelektu, úroveň duševná a ďalšie.
Ako ľudia v tele sme akoby z jednej matrice, a takto aj poznateľní. Ale viďme aj osamelých géniov, ktorí sa vymykali z radu, ich vedomosti by sa nedali odvodiť z akéhosi podvedomia ľudstva a predsa boli.
Keď sa hovorí o ľudskej kultúre, hovorí sa aj o princípe dobra a zla. Hovorí sa o tom čo máme nasledovať a čo nie. Isteže sú tu názory memetikov, ktorí si myslia že sme len stroje v ktorých bojujú memy o moc a množenie, lenže aj tí ktorí Memetiku stvorili hovoria o dobre a zle.
Nikto z ľudí čokoľvek by hovoril sa nevyhne dobru a zlu buď ako kritériu, alebo si jedno vyberie ako smer. A to hovorí za potvrdenie existencie duchovných svetov a platnosti náboženstiev.
Uznávam že existujú aj otvorení nihilisti ktorým je ozaj všetko jedno a o ich inteligencii by som pomlčal .... Ale viem že každému mentálne zdravému človeku ide o Dobro. Iste, možno to Dobro chce dosahovať ináč ako iní, ale predsa ja sa zaujímam vôbec už len o vôľu dosahovať Dobro.
A keď hovorím o Dobre, som už blízko tiež tej „amorfnej“ morálke. Mnohí dnes ktorí kašlú na konvenčnú morálku predsa hovoria o morálke. Hovoria takto že poukazujú na nemorálne skutky protivníkov. Napríklad ateisti na veriacich. To mi nevadí, ale myslím, že je to nedomyslené a ideologicky nesprávne. I keď podľa mojej ideológie to správne je, lebo to chápem.
Podľa mňa Morálka musí súvisieť s niečím, čo preciťuje každý človek individuálne. Ak je to spoločensky dané, buď je to spoločenským konsenzom, alebo tým, že sa ujali morálne zásady niekoho – napríklad Krista.
To že Morálka je niečo nezávislé od zákonov hmoty nám dokazujú samotní ateisti. Oni hovoria o tom že napr. cirkvi sú nemorálne. Nejde o to že by neboli, ale mňa zaráža ten súd. Ten morálny súd. Odkiaľ to vzali? Vedia to? Odkiaľ ateista zoberie pojem morálky? A to často takým spôsobom, že by sa križiaci divili.
A prečo sa to tak deje? No preto lebo aj do ateistovej duše sa prihovárajú anjeli a od nich vie čo je dobré a čo zlé. Lenže to ako to podáva navonok je už zafarbené jeho smerovaním k tomu čo si sám zvolil za smer. Je to adekvátne možnostiam, slobode, tak nenamietam, ja len aby sme vedeli že o čo ide.
Morálka je z duchovného sveta a kto jej chce rozumieť, musí kráčať k Duchu.
