Prečo sa morálkou oháňajú ateisti?

Autor: Jozef Kamenský | 27.3.2009 o 21:21 | (upravené 1.9.2012 o 13:25) Karma článku: 2,58 | Prečítané:  750x

Povedzme že každý človek ide po slasti. Sme hedonisti. A ak to nie je hneď vidno, tak sme vykalkulovaní hedonisti, ktorí si vedia oddialiť pocit slasti hlavne preto aby bola slasť väčšia.   Ak by som išiel naprieč ideológiami, majú spoločný rys v tom že uznávajú dve cesty. Dobrú a zlú. Materialista určite užíva slovo „dobrý“ napriek tomu že v jeho „vesmíre“ nič nie je dobré ani zlé v zmysle povedzme mytologickom, náboženskom. Dobré je v podstate pre bežného človeka to, čo mu spôsobuje pocit slasti a zlo čo je toho opakom.

Dobre rozumieme pocitom slasti telesným, lebo napokon všetci tvrdíme že telo máme všetci podobné. Iné je to so psychikou. Lebo niekde dnu v sebe sme oddelení od ostatného sveta, niekde vo vnútri prežívame vlastnú individualitu. Táto naša individualita pozná „svoje“ slasti a na počudovanie, nemusia byť telesné . Dokonca je to tak, že čím viac sa akoby v sebe oddiaľujeme telesnosti, ktorú máme spoločnú s ostatnými, tým viac nás baví úroveň intelektu, úroveň duševná a ďalšie.

Ako ľudia v tele sme akoby z jednej matrice, a takto aj poznateľní. Ale viďme aj osamelých géniov, ktorí sa vymykali z radu, ich vedomosti by sa nedali odvodiť z akéhosi podvedomia ľudstva a predsa boli.

Keď sa hovorí o ľudskej kultúre, hovorí sa aj o princípe dobra a zla. Hovorí sa o tom čo máme nasledovať a čo nie. Isteže sú tu názory memetikov, ktorí si myslia že sme len stroje v ktorých bojujú memy o moc a množenie, lenže aj tí ktorí Memetiku stvorili hovoria o dobre a zle.

Nikto z ľudí čokoľvek by hovoril sa nevyhne dobru a zlu buď ako kritériu, alebo si jedno vyberie ako smer. A to hovorí za potvrdenie existencie duchovných svetov a platnosti náboženstiev.

Uznávam že existujú aj otvorení nihilisti ktorým je ozaj všetko jedno a o ich inteligencii by som pomlčal .... Ale viem že každému mentálne zdravému človeku ide o Dobro. Iste, možno to Dobro chce dosahovať ináč ako iní, ale predsa ja sa zaujímam vôbec už len o vôľu dosahovať Dobro.

A keď hovorím o Dobre, som už blízko tiež tej „amorfnej“ morálke. Mnohí dnes ktorí kašlú na konvenčnú morálku predsa hovoria o morálke. Hovoria takto že poukazujú na nemorálne skutky protivníkov. Napríklad ateisti na veriacich. To mi nevadí, ale myslím, že je to nedomyslené a ideologicky nesprávne. I keď podľa mojej ideológie to správne je, lebo to chápem.

Podľa mňa Morálka musí súvisieť s niečím, čo preciťuje každý človek individuálne. Ak je to spoločensky dané, buď je to spoločenským konsenzom, alebo tým, že sa ujali morálne zásady niekoho – napríklad Krista.

To že Morálka je niečo nezávislé od zákonov hmoty nám dokazujú samotní ateisti. Oni hovoria o tom že napr. cirkvi sú nemorálne. Nejde o to že by neboli, ale mňa zaráža ten súd. Ten morálny súd. Odkiaľ to vzali? Vedia to? Odkiaľ ateista zoberie pojem morálky? A to často takým spôsobom, že by sa križiaci divili.

A prečo sa to tak deje? No preto lebo aj do ateistovej duše sa prihovárajú anjeli a od nich vie čo je dobré a čo zlé. Lenže to ako to podáva navonok je už zafarbené jeho smerovaním k tomu čo si sám zvolil za smer. Je to adekvátne možnostiam, slobode, tak nenamietam, ja len aby sme vedeli že o čo ide.

Morálka je z duchovného sveta a kto jej chce rozumieť, musí kráčať k Duchu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prešov bude po výbuchu plynu hľadať odpovede, panelák prezrie statik

Výbuch neprežilo najmenej päť ľudí, ich počet sa pravdepodobne zvýši.


Už ste čítali?