Bol Einstein podvodník?

Autor: Jozef Kamenský | 6.11.2008 o 15:16 | (upravené 22.12.2012 o 15:41) Karma článku: 6,73 | Prečítané:  2820x

Ľudia potrebujú Bohov. Každá oblasť ľudskej činnosti má svoje božstvo. Panteóny sú ale rôzne. Napríklad súkromný panteón, alebo verejný, či „Ľudový“. A v tomto pop –ulárnom panteóne je Albert Einstein Bohom vedy a niekedy aj bohom všemohúcim. Všemohúcim preto lebo sa k nemu mnohí utiekajú s kdečím.  Ľudia študujú Einsteinovu korešpondenciu, ktorá sa stala zrejme už Svätým písmom, aby z nej kde čo vyčítali. Napríklad ak nevieme či existuje Boh spýtajme sa Einsteina, a ak podpíšeme svoju výpoveď jeho menom, máme pravdu. Veď Einstein = Pravda krát svetlo na druhú.

 

Nie je potrebné pre bežného človeka niečomu rozumieť, ale je životne dôležité pripojiť sa k väčšine a heslu že „tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou.“ Ostatní sú hlupáci ktorí nechápu veľkého Guru a len osvieteným je to umožnené. V tomto prípade by som sa ale spýtal, či ten cisár nie je nahý ...

Svet údajne zmenili dve teórie: Teória relativity a kvantová mechanika. To je veľmi prehnané tvrdenie. Ale ak naozaj svet niečo zmenilo tak to bola atómová energia a jadrové zbrane, čo určite nevyrástlo v skleníku teoretikov ale na základe experimentov, ako vôbec všetko technické novinky. Napriek tomu spomínané radi citujeme ako dôkaz správnosti oboch teórií.. Toto tvrdenie sa ale nezakladá na pravde.

Jediné čo dokazujú je premena hmoty na energiu, čo určite nedokázal Einstein, ale v roku 1846 Weber. Neskôr to Lebedev a viedenský fyzik Hasenohrl zhrnuli do rovnice E=mc2.

 

Spor o svetlo

Ako došlo k nadhodnoteniu Teórie relativity?

Priamočiarosť akou sa šíri svetlo umožňuje záver, že je zložené z častíc, ale fenomény ako zakrivenie a lomivosť naznačujú že ide o čosi čo má blízko k vlneniu. V 19. storočí sa veda prikláňala k druhej možnosti, a to zvlášť potom ako Fresnel a Maxwell prišli s elegantnými rovnicami, o ktorých sa zdalo že potvrdzujú vlnovú teóriu. Jediné čo chýbalo bolo nosné médium, lebo vlny dávajú zmysel len vtedy ak sa majú v čom šíriť. Také médium bolo predpokladané a hovorilo sa mu éter. Vtedy sa už vedelo že rýchlosť svetla je konštantná a jeho hodnota bola približne známa.

Pretože sa Zem otáča a obieha okolo Slnka, musí sa teda pohybovať i v éteru a to sa pokúšali zmerať.

Američan Michelson vtedy zostavil geniálnu aparatúru a výsledkom jeho výskumov v roku 1881 a 1887 (spolu s Morleym) bolo to, že sa nepreukázala žiadna axistencia éteru.

Einstein zachraňuje éter

Tu sa vynoril problém. Vedci si éter obľúbili a nechceli sa ho vzdať, alebo ak áno, pekné Maxwellové rovnice o vlnení by boli nanič. Až v roku 1892 prišiel Fitzgerald s originálnou myšlienkou že všetky telesá sú „éterickým vetrom“. Možno dosť stlačeným a to presne o toľko, že sa tým vyrovná rozdiel v rýchlosti svetelného lúča, takže ten je nakoniec nemerateľný. Nevyzeralo to dôveryhodne ale Lorentz to opatril rovnicami ktoré Einstein neskôr zhrnul do teórie relativity.

Iné riešenie navrhovalo, aby bol namiesto vzdialenosti pozorovaný čas. Einstein prevzal aj túto myšlienku a ani si nevšimol že sa obe kontrakcie navzájom elimitujú.

Človek by si mohol zjednodušiť tvrdením, že rýchlosť svetla je v éteri vždy rovnaká, či sa éter pohybuje, alebo nie. Toto vyjadrené matematicky dávalo síce nezmysel, ale Einstein preberá aj tak tézu: „ Rýchlosť svetla v éteri je vždy konštantná“.

To „v éteri neskôr vypustil“, aj keď to celé stratilo zmysel. Ale k jeho ospravedlneniu môžeme povedať že rovnice neboli jeho ale autormi boli Lorentz, Finzgerald a Poincaré. Formu v ktorej boli zverejnené vypracoval jeho priateľ Marcel Grossmann.

 

Einstein zavrhuje éter

Medzitým sa už s éterom rozlúčila aj oficiálna fyzika a sám Einstein. Povedal: „ Pretože éter nemá žiaden vplyv na rýchlosť svetla a nedá sa ani inak dokázať, tak nemôže existovať.“

Pritom mu ale ušlo, že tým odstránil základy na ktorých spočívala teória relativity.

Fyzik Wilhelm Muller hovorí: „ Teóriu relativity vymysleli u písacieho stola matematici, ktorí stratili zmysel pre prírodu, čo je problém zaváňajúci mágiou .... Závery Teórie relativity sú absurdné, ale relativistom práve táto absurdita pripadá ako znamenie najvyššej oduševnenosti“.

Ak to je s dôkazmi ktorými môžeme doložiť časovú diletáciu a spolu s ňou i celú túto teóriu?

Stephen Hawking: „ Tento efekt bol ozaj pozorovaný, keď bol porovnaný údaj hodín ktoré zostali na zemi s údajom rovnakých hodín v lietadle. Hodiny v lietadle šli pomalšie.“

Ale pätnásť rokov predtým než to Hawking povedal, bol uskutočnený pokus ktorý hovoril o opaku. Atómové hodiny v lietadle išli o 47 miliardtin sekundy dopredu! Hawking bol zrejme zle informovaný ...

Relativistov však výsledky experimentov nevzrušujú. Vtedy sa vyhovorili na časovú kontrakciu gravitácie. Zdá sa teda, že gravitačné pole omladzuje ... V skutočnosti odchýlka bola možná u  atómových hodín v sedemdesiatych rokoch ich prirodzenou odchýlkou

Táto teória je svätá pravda, zjavená ľudstvu a všetko čo sa do nej náhodou vojde, je reprezentované ako dôkaz, čo sa nehodí je oddiskutované.

Podľa Hawkinga britská expedícia v roku 1919 sledovala zatmenie Slnka zo Západnej Afriky, pričom potvrdila predpoveď všeobecnej teórie relativity: časopriestor je zakrivený. Tento citát ukazuje že sa nedá očakávať aby si teoretik lámal hlavu s realitou. Napríklad nad tým že aká jasná by musela byť hviezda aby prežiarila časť oblohy okolo Slnka (Zatmenie Slnka totiž prebieha len vo dne), alebo aké to precízne teleskopy Briti museli mať.

Ale aj keby mohli pozorovať to na čo sa odvoláva Hawking, zostáva faktom že Slnko nie je biliardová guľa s ostro ohraničeným okrajom. Toto teleso má niekoľko tisíc kilometrovú atmosféru, v ktorej sú extrémne vysoké teploty. Je teda logické že sa tu dráha svetla musí ohýbať. Prehlásiť ale nejakú teóriu na tak spornom úkaze je nevedecké.

 

Priestor a čas

Základom fyziky sú pozorovania hmotného sveta. Pojmy priestor, čas, hmota a energia sú pomocné konštrukcie užívané k porovnávaniu dvoch či viacerých telies či stavov. Majú zmysel len vo vzťahu k niečomu inému. Žiadna vec nie je sama o sebe ani veľká ani malá, ani ľahká, ani ťažká ...

Každé meranie je vlastne porovnávanie toho čo nepoznáme s poznaným a preto máme meter, liter, atď ... Pre čas máme hodiny, kde nás zaujíma pravidelný rytmus. Časom vlastne meriame odstup medzi dvoma udalosťami v priestore. Ale ak sa nám skráti samotný čas spolu s meracím prístrojom, nemá to samo osebe zmysel.

Nezmysel je aj zakrivenie priestoru. Zakriviť totiž možno lem predmety, priestor slúži len na popísanie predmetov v ňom.

No ale pokúsiť sa zakriviť čas ... Človek to ale nemusí chápať. Profesori hovoria že párkrát si tieto teórie vypočujete a potom tomu začnete veriť. Veriť Veľkému Majstrovi.

 

Fyzik Julio Palacios hovorí: „Všeobecná teória relativity sprostredkuje fiktívne riešenia neexistujúcich problémov. Je to hokuspokus.

Gotthard Barh: „Najväčší problém teoretickej fyziky nepredstavujú Einsteinove teórie , ale to ako tento diletantský nezmysel mohol dobyť svet.

 

Veľkí muži a malé častice

Fyzik Gotthard Barth:

Keby sme hneď zajtra vypustili Teóriu relativity z fyziky, nezostala by po nej žiadna medzera ....“

Newton hovoril o „svetelných telieskach“, ktoré boli neskôr nazvané fotónmi a to má čo do činenia s kvantovou teóriou. Max Planck je často spomínaný ako tvorca kvantovej teórie, ale nie je tomu tak. Princíp fotoefektu (svetlom uvoľnené elektróny pohlcujú svoju energiu v porciách) vypozoroval v roku 1887 Hertz .Lenard to neskôr zmeral a zostavil rovnicu a Einstein o tom v roku 1905 písal vo vztahu k Planckovej rovnici žiarenia a urobil z toho svetelné kvantá – fotóny. Planckovi sa to ale nepáčilo a napísal že „ táto teória svetla posúva vedu o krok späť.“ Rozporné na celej veci je to že Planck dostal Nobelovu cenu práve za to čo kritizoval – za kvantovú teóriu.

 

Elementárne častice hmoty

 

Veľkosť najmenších častíc je závislá na dostupných technikách merania. Zvlášť tvorivým nápadom sú „virtuálne častice“ a vznikajú údajne z ničoho, majú extrémne krátku životnosť a preto sa nedajú dokázať.To sa už ale fyzika dostáva k mysticizmu ...

 

„Brockhaus der Physik“ popisuje „virtuálne procesy“, ako „ procesy ktorých existencia je reálne nemožná, ale hrajú významnú úlohu v teórii elementárnych častíc.“ Nádhera!

 

Keď McLennan gratuloval Bohrovi že mu vyšli výsledky pokusov podľa výpočtov, odpovedal: „ Trocha som tomu dopomohol ...“

 

Ale predsa kvantá sa nesprávajú ako by sa mali, teda sa počíta s pravdepodobnosťami. Takže nepresnosť výsledkov sa vyhlásila za principiálnu vlastnosť. Aspoň to tak tvrdí Heissenberg.

Fyzik Millikan ktorý skúmal elektrón (dokázal že má najmenší náboj) nechcel ale nechať nič na náhodu, tak si vybral len tie výsledky pokusov ktoré potvrdzovali jeho teóriu. Dostal za to Nobelovú cenu, ale historik fyziky Gerald Holton po preverení protokolov z pokusu zistil, že Millikan škrtol zle výsledky a podvrhol dobré.

 

Má Teória relativity vôbec kritikov?

 

Ernest Rutherford označil Teóriu relativity za žart. Lenard ju odmieto. Strasser prezentoval v pojednaní v roku 1922 chyby v deriváciach Lorentzovej transformácie. Sám Lorentz odmietal einsteinovské interpretácie svojich rovníc. Chemik Nernts s Noddackom predložili v roku 1923 kritiku Berlínskej akadémii. Profesor Ernst Gehrke publikoval dielo „Kritika Teórie relativity.“ (1924) Proti bol aj H. Dingle a publikoval kritiky v Nature dovtedy, kým mu to „dovolili“.

 

Anglický fyzik Luis Essen napísal článok: (Relativita: vtip či podvod?) W. Dissler predložil prácu s titulom: „ Vedie viera v Einsteinové teórie k určitému druhu duševnej invalidity?)

Ako mohol Einstein dosiahnuť uznanie napriek kritike? V prvom rade bola ne jeho strane tlač. Potom to bol jeho židovský pôvod, ktorý mu umožňoval obviniť oponentov z antisemitizmu. Konečne ak sa ho pýtali oponentov povedal že žiadni vedci (zdôraznil vedci) to nie sú, iba politici.

 

Einstein totiž vždy vedel „svoje sako zavesiť na dobový vešiak.“

Dnes ale Einsteinovi kritici nie sú žiadni, lebo by utŕžili výsmech ako keby tvrdili že Zem je doska.

 

Nevadí že táto teória nie je vôbec potvrdená v praxi, pretože teóriu stavia nad prax. Veď príklady o fyzikoch ktorí si hádžu z vlaku tyče, aby sa zmenšili, mačky ktoré nie sú mŕtve ani živé, stretnutie so sebou samým spred pár rokov, to určite prax nie je ...

A nedostatky teórie relativity usilovne zamlžujú spolky typu Sisyfos vypichovaním a démonizáciou toho čo sa im hodí a takto bránia aby rozum vošiel aj do ich vlastných radov.

 

zdroj:

http://www.mwm.cz/CD/c1179.htm

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Prvýkrát ide skutočne o život a slovenskí politici na to nemajú (píše Michal Havran)

Poukazovanie na akúsi „kritickú infraštruktúru“ je kastovou verziou rakúsko-uhorského dedičstva.


Už ste čítali?