Zlo a Lucifer

Autor: Jozef Kamenský | 14.9.2008 o 12:55 | (upravené 20.8.2012 o 15:37) Karma článku: 3,35 | Prečítané:  778x

Ak nám opadávajú dlaždice v kúpeľni, je to zlé. Dlaždice majú predsa držať na stene. Ak sa porežem nožom, tiež to nie je dobré, lebo krv má prúdiť pekne v žilách a nemá čo špiniť nový koberec, že? Zlé je ak  sa neoblečiem do chladného počasia a prechladnem. Je dobré ak moja ročná dcéra povie –mama-. Je ale zlé ak má päť rokov a vie vysloviť len  -mama-. Je dobré ak dojča pije mlieko a zlé ak je mäso. Je ale naopak zlé ak by dospelý pil len mlieko. Nie je ani dobré aby sa muži správali ako ženy a naopak. Je dobré ak si vyzlečiem šaty a zlé ak ma iný násilím vyzlečie. Bolo by to fajn, ak by som sa vyzliekol z tela a vyšiel v ústretu duchovnému svetu a je zlé ak umieram a neviem kam idem. Je zlá tma a nevedomosť, je zlý svet ktorý nie je osvetlený svetlom myslenia!

 

Čo je zlo? Zlo je chaos, zlo je ak nie sú veci na správnom mieste. Ak mám v cukorničke čierne korenie v obuvníku vŕtačku a topánky v mrazničke. Zlo nie je nič iracionálne, abstrakné, žiaden nepriateľ voči ktorému nás chcú štvať rôzne cirkvi, politici .... zlo nie je v skutočnosti len Satan, ale jednoducho Neporiadok. Ak teda chceme odstrániť Zlo, musíme vedieť čo je Poriadok. Musíme vedieť ako fungujú vecí, musíme vedieť čo je Správne, čo je Pravda! Dostať chod Života do normálu je správne, ale čo je Normál? S každým sa určite zhodnem v tom že vo svete je poriadok a usporiadanie. Akurát ten poriadok treba skúmať. To sa aj deje. Náboženstvá a veda nehovoria o ničom inom ako o poriadku a usporiadaní. Či už sú veda či náboženstvá v rozpore či nie, určite majú spoločný cieľ v tom že hľadajú poriadok vo svete a chcú aplikovať nájdené. Každý chce predsa konať „ako sa má“ podľa svojho poznania. Inak to ani nejde.

Veci sa nedejú „len tak“. Všetko má svoj ZMYSEL, svoj vzorec, svoj pôvod, svoju štruktúru a svoj interakciálny osud.

Zlo je nepoznanie ZMYSLU. Zlo je odtrhnutie sa od zmyslu. Je ale zlo absolútnym zlom?

Kresťania veria že zlo pochádza od padlých bytostí. Údajne človeka zviedli Luciferské bytosti (v pododobe a symbole hada) tak že im sľúbili že budú ako Boh.

Lucifer je v preklade Svetlonos (lat. lucem ferre = prinášam svetlo). Po Grécky je to Fosforos. V gréckej mytológii bol Fosforos synom bohyne rannej zory Eos a bol zosobnením Zorničky.

O Luciferovi ako o Venuši sa hovorí aj v Starom zákone:„Tvoja pýcha je zvrhnutá do pekla i so zvukom tvojich hárf. Ako si len padol z nebies, ty jasná hviezdo, synu rannej zory! A veď ty si bol povedal vo svojom srdci: vystúpim hore do neba; vyvýšim svoj trón nad hviezdy silného Boha... vystúpim nad výšiny oblakov a budem podobný Najvyššiemu!“ (Iz 14:12-14)

Luciferské bytosti naviedli človeka aby jedol zo stromu poznania dobrého a zlého. Tento „strom“ nie je nič iné ako symbol nervovej sústavy človeka, ktorá má podobu stromu. Tým sa chce povedať že vplyvom Luciferských bytostí začali ľudia myslieť samostatne. Samostatne, ale v odtrhnutí od Boha. Ale nebolo zlo v tom že človek začal samostatne myslieť, ale v tom, že sa to stalo predčasne, že nezvládol byť samostatným a vzdialil sa týmto od Boha a jeho poriadku. Predčasná samostatnosť znamenala pripútanosť k hmote, rozdelenie pohlaví a tým aj smrť. Toto spôsobili anjeli rannej hviezdy – Venuše.

A čo na to hovorí moderná biológia a paleontológia? Dáva bezvýhradne za pravdu mytológii! Sexualita na jednej strane súvisí s krásou. Na to poukázal už Darwin. Domnieval sa, že „v sexuálnom výbere možno hľadať pôvod ľudského estetického zmyslu“.379 Zvieratá rozprestierajú svoje skvelé perá, hrebene, chvosty, vlečky a límce pestrých farieb, vysielajú fosforeskujúce záblesky, predvádzajú luminiscenčné svetelné predstavenia a tým stupňujú svoju túžbu. Vydávajú zvuky a spevy na svojich svadobných letoch. Rastliny šíria okolo seba ťažké parfémy a zdobia okvetné lístky farbami. Muži a ženy tancujú, spievajú, šatia sa, zdobia, voňavkujú a maľujú, aby po sebe viac túžili.

Na druhej strane súvisí sexualita so smrťou. Pre mnohé druhy v prírode znamená zabezpečenie rodu urýchlenú smrť jednotlivca. Niektoré, ako americké lososy, sa už o niekoľko hodín po spárení doslova rozložia a zomrú. To však platí len pre organizmy, ktoré sa rozmnožujú pohlavne. Organizmy, ktoré sa rozmnožujú nepohlavne, delením, nezomierajú. Pokiaľ nedôjde k ich mechanickému zničeniu, sú potenciálne nesmrteľné. Populárny americký vedec Carl Sagan píše: „U nepohlavných organizmov jednotlivci umierajú omylom - keď im niečo dôjde alebo keď ich postihne smrteľná nehoda. Pohlavné organizmy sú zostrojené, aby umierali, sú tak naprogramované“.379

Čo sa ale v skutočnosti stalo že človeka zviedli Luciferské bytosti?

Najprv uvažujme o tom že čo my sami urobíme ak sa nám stane zlé? Ak ochoriem, začnem hľadať spôsob ako by som sa vyliečil. Ja sám z vlastnej vôle sa začnem liečiť. Čokoľvek zlé vidí človek vo svete, snaží sa to vlastným príčinením naprávať a tým sa aj učí.

Luciferské bytosti nie sú len padlými anjelmi ale sú aj prosto anjelmi. Človeka zviedli zaostalé Luciferské bytosti, ktoré ešte po starom spôsobe mu vnukli niečo bez prítomnosti jeho bdelého vedomia. Teda boli v zlom čase na nesprávnom mieste. To je celé. Lenže všimnime si, že vývoj v podstate spočíva na protikladoch, na premaháni údajného Zla. Podobne o tom hovorí Rudolf Steiner:

„Človek sa stáva silným pokiaľ musí namáhať svoje svaly. A práve tak musí dobro, pokiaľ sa má vystupňovať až k svätosti, prekonať zlo, ktoré je mu prekážkou v ceste.“

Zo všetkého potom vyplýva že Zlo odstránime len pochopením. Len pochopením toho ako sa veci majú správne diať. Teda to čo sa stalo v Raji by sa už nemalo opakovať a Pravda by sa k človeku nemala dostať ako zlodej cez okno, ale mala by vstupovať dverami.

Človeku je platné len to čo on sám pochopí a prijme za svoje, teda každé prijatie náuky bez pochopenia je ďalším pádom a tí ktorí nútia ľudí prijímať Pravdy bez poruzumenia, sú ako hadi – pokušitelia. Jediný ich osoh je len v tom že keď privedú ľudí k pádu, tak sa možno spamätajú a začnú sami konať. Proste ak sa raz popáliš, druhýkrát už ruku do ohňa nestrčíš.

A zakončím Emilom Pálešom:

„K strate nesmrteľnosti došlo v celkom konkrétnom okamihu v evolúcii. Pred jednou a pol miliardou rokov, v strednom proterozoiku - teda presne vtedy, keď do vývoja zasiahli vôbec po prvýkrát Váhy! „Asi tri miliardy rokov mal každý jedného rodiča a bol v podstate nesmrteľný. Teraz mnohí tvorovia majú dvoch rodičov a sú jednoznačne smrteľní“, pokračuje Sagan. „Pred miliardou rokov bol uzavretý obchod: potešenie sexu výmenou za stratu osobnej nesmrteľnosti. Sex a smrť: nedá sa mať to prvé bez druhého“.379

Krása a smrť - blízkosť týchto symbolických významov nie je produktom nejakej bujnej fantázie našich predkov, ale je vyslovená v samotnej reči prírody! Veru, cherubín Váh, až ho raz budeme skúmať, nám prezradí veľké tajomstvá, ktoré sú dnes pre vedcov nerozlúsknuteľným orieškom.

O celej tejto veci možno však teraz uvažovať aj opačným smerom: Ak je padlá láska príčinou smrti, nemôže nás očistená láska znova urobiť nesmrteľnými? Ak sme kvôli láske, obrátenej k telesnosti, zomreli - nevráti nám táto, presmerovaná k nebu, večný život? Soloviovova úvaha o skutočnom poslaní Erosa je niečím viac, než len filozofickou ideou: „V čom inom môže spočívať jeho skutočné poslanie než v tom, aby učinil zo smrteľnej prirodzenosti prirodzenosť nesmrteľnú? ...Erotická úloha môže spočívať jedine vo zvestovaní nesmrteľnosti tej oblasti našej prirodzenosti, ktorá je sama osebe smrteľná, ktorá je obvykle pohltená materiálnym prúdom plodenia a umierania“.359 Áno, láska to bola, ktorá spôsobila smrť; a láska jediná má tú moc smrť premôcť!“

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?