reklama

Ničí nás egoistický libertarianizmus

Čím ideme ďalej na východ, tým majú ľudia viac sklon ku kolektivizmu a smerom na západ je to naopak. Ako by to malo byť správne? Potlačiť svoj individualizmus a snažiť sa o blaho celku, alebo sa snažiť o oslobodzovanie sa od celku aby som rozvíjal seba? Je správne obetovať sa pre celok, a aj pre iných, alebo naopak vykašlať sa na nejakú spoločnosť, dokonca ju prehlásiť za fatamotgánu a postaviť svoje ego pred seba ako jediné božstvo?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Podľa mňa oba spôsoby života sú extrémy a ideálom by bolo skĺbiť individualizmus s kolektívnosťou. Veď taký cit, akým je láska v podstate v sebe zlučuje osobné blaho s blahom milovanej osoby. Inak ak by som slúžil nejakej osobe a pritom zanedbával seba, išlo by o otroctvo a ak by som iného egoisticky využíval, išlo by o zotročovanie. Ale ak dokážem spojiť oba princípy, môžem dospieť až k láske.

Také hľadanie stredu sa ozýva v mnohých filozofických smeroch a bájach, je hlboko v podvedomí ľudstva. Odyseus pláva medzi Skyllou a Charybdou, v báji o Daidalovi a Ikarovi sa ozýva princíp strednej cesty, Lao´C niečo podobné hlása, Budha takisto a Parsifal ktorý hľadá svätý Grál má meno, ktoré vyjadruje strednú cestu. (zo starofrancúzštiny - pierce val, čo znamená skrz údolie, stredom údolia.)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Toto by mal byť ideál spoločnosti - skĺbenie pudenia k individualizmu s pudením k celku, ku kolektivizmu. A my žijúci v strednej Európe, dokonca v jednom z možných geografických stredov máme k takému spôsobu života, k takejto organizácii spoločnosti najväčšie predpoklady. Nepotrebujeme ani východný kolektivizmus, ktorý si našiel svoje vyjadrenie v úpadkovom komunizme a nepotrebujeme ani Západný kult ega.

Zo Západu (hlavne z USA) k nám preráža princíp života, ktorý je nám škodlivý, nie sme naňho uspôsobení. Ide o to, že tu sa hlavne dostane len jeho úpadková forma, lebo tomu vôbec nerozumieme o aký spôsob života v skutočnosti v USA ide, o čo sa tam snažia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tu sa propaguje ľuďom nebezpečná idea ktorá hlása, že egoizmus ako by bol hybnou silou pokroku, že egoizmus má moc budovať a k tomu sa poniektorí snažia prispôsobiť život spoločnosti. Počíta sa s človekom egoistom, ktorého motívom pracovať je pudenie k egoistickému naplneniu často aj zvrhlých osobných potrieb. Je potrebné vybičovať žiadosť povedzme v reklame, médiách, v postmodernom umení a potom ponúknuť prácu, aby človek zarobil na ukojenie týchto žiadostí. A práca stráca svoj morálny zmysel, nejde už vlastne o to, čo sa robí, čo sa vyrába, ide len o tie peniaze, ktoré predsa nesmrdia ....

Je jedno, či niekto zarába ako pornoherec, alebo ako divadelný herec, umenie ako umenie a smotánka ako smotánka ... Je jedno, či sme zarobili na niečom užitočnom pre ľudí, alebo na podvode v medziach zákona, či nás jednoducho nechytili. Je úplne irelevantné, či vôbec viem o tom na akej práci sa podieľam, či užitočnej, alebo škodlivej pre ľudstvo, je šumafuk či ma práca baví .... ale dôležité je, že si zárobkom ukojím svoje nerestné potreby, stávam sa závislým na hmotných statkoch. A potom politik vystúpi v TV a chváli sa s vysokým HDP, kde medzi riadkami čítame: "voľte ma, som hrdina!"

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pracovníkovi nie je dobré dať príliš vysoký plat aby si vyskakoval. Musíme vytvoriť také podmienky, aby sa ľudia o robotu triasli, aby bez nej boli úplne na mizine a tak budú spoľahliví otroci pre nás. Zamestnanec musí pracovať s bázňou pre zamestnávateľa, aby čím lepšie plnil jeho príkazy, a aby poprel v sebe ako nadriadený všetko humánne čo ešte v sebe má.

Je smutné pozerať sa na ľudí, ktorí mali svoje ideály, sklon k dobru, k láskavosti a v práci sa z nich stali stroje prinútené vrieskať po ľuďoch ak sú nadriadení, lebo sa trasú o svoju pozíciu a tlačí na nich vyhrážkami ich vyšší nadriadený. Sme v takomto egoistickom spôsobe života, kde je boj firiem takmer na život a smrť tlačení k tomu, aby sa v nás začala prejavovať všetka hrubosť, nenávisť a vlastne všetky zlé vlastnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tínedžerskom časopise som natrafil na článok, ktorý v podstate propaguje sedem hriechov ako ich prezentujú katolíci, ako cnosti. Napríklad:

Závisť - žiarliť a závidieť je zlý pocit, ale ide o veľkú motivačnú silu v živote človeka. Dosiahnuť to čo druhí, prekonať ich ...

Lakomstvo - kým máš svoje ciele, napreduješ, takže nadobudneš čoraz viac skúseností, ktoré ti neskôr budú na osoh.

Pýcha - nevieš, kde je problém. Veď ide v podstate o hrdosť ktorá je prirodzená ...

Takže takto sme dopadli - zo zla sme si urobili motivačnú silu, nové náboženstvo. Ako potom môžme prosperovať? Ako dlho sa ešte budeme klamať o tom, že egoizmus je cesta k prosperite a k šťastiu? Zrejme až keď padneme na úplné dno, pochopíme priority života ...

Lepšie bude, len ak sa morálne hodnoty začnú brať vážne, inak sme stále vo väčšom bahne. Na to netreba byť ani prorokom aby som to videl ...

Jozef Kamenský

Jozef Kamenský

Bloger 
  • Počet článkov:  316
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Zaváži len to, čo neumiera a pre nás neumiera to, čo umiera s nami. Zoznam autorových rubrík:  filozofické zamysleniapoéziaduchovnoumenieportréty blogerovDuch pôsobiaci v časealchýmia vareniaangelológiahistóriaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu